Zemepisná poloha

Grécko sa nachádzalo na Balkánskom polostrove, na ostrovoch v Egejskom mori a na západnom pobreží Malej Ázie.

Prvé osídlenie

Prvé osídlenie tvoril kmeň Achájcov(1600 - 1100 pred Kr.), ktorý boli pastiermi. Stretli sa tu s Krétskou kultúrou, ktorú pomenovali mykénska. Na peloponézskom polostrove Achájci budovali opevnené mestá z kameňa. Tu sa rozvíjalo remeslo, najmä hrnčiarstvo. Po príchode Dórov mykénska kultúra zanikla.

Temné obdobie

Obdobie 1100 - 800 pred Kr. nazývame temným, pretože Dóri od Achájcov neprebrali písmo a mi o nich nemáme žiadne písomné správy. Dóri vedeli spracovávať železo, hoci boli na nižšej kultúrnej úrovni. Hovorilo sa, že v tom čase po Zemi chodili Bohovia a chránili ľudí pred zlom a pomáhali víťaziť dobru. Týmto mýtom uveril aj nemecký archeológ Heinrich Schliemann, ktorý objavil Tróju, Mykény a iné bájne mestá. V tomto období si Gréci ešte nevytvorili štát, ale žili v sebestačných domácnostiach - oikos.

Archaické obdobie

Bolo v rokoch 800 - 500 pred Kr.. V Grécku sa tvorili mestské štáty - polis. Žili tu aj pastiersky Iónovia, ktorí sa venovali pestovaniu obilia, olív a vínnej révy. Používali sa peniaze. Na čele mestského štátu stál basileos - kráľ, ktorý bol vojvodcom, sudcom a najvyšším kňazom. Okrem slobodných ľudí tu začala vznikať skupina bezprávneho obyvateľstva - otroci. Mohol sa ním stať každý občan, ktorý nezaplatil dlhy.

Grécka kolonizácia

Aby sa pôda príliš nedrobila medzi dospelých synov a neupadli do chudoby, začali sa Gréci presídľovať na blízke ostrovy i vzdialenejšie pobrežia. Tento proces zakladania nových osád nazývame gréckou kolonizáciou a nové osady kolóniami. Z týchto osád dovážali lacné obilie a doma pestovali náročnejšie plodiny - vínnu révu a olivy.

Sparta

Ležala v juhovýchodnej časti Peloponézskeho polostrova. Osídlili ju Dórovia, ktorí si podmanili domáce achájske obyvateľstvo. Z nich sa stali štátni nevoľníci - heilóti, ktorí museli obrábať pôdu. Popri nich tu žili aj pôvodní obyvatelia - perioikovia, ktorí ostali slobodní, ale nemali politické práva. Plnoprávnymi občanmi boli Sparťania. Bolo ich málo a preto sa museli venovať vojenstvu. Keď spartská matka chystala syna do boja, podávala mu štít zo slovami: "Buď s ním alebo na ňom" - mŕtvych bojovníkov prinášali domov na štíte.
Na čele štátu stáli dvaja králi, volený doživotne. Títo králi mali absolútnu moc iba v čase vojny. Počas mieru sa museli riadiť gerúziou - rada starších a efórmi - piati úradníci(volený na jeden rok), ktorí ich kontrolovali.
Veľká pozornosť v Sparte bola venované výchove k vojenskej zdatnosti. Slabé deti usmrcovali a zdravé vrátili matkám, ktoré ich vychovávali do 6 rokov. Potom chlapci a dievčatá odchádzali do štátnych škôl, kde bola veľmi prísna výchova. Chodili bosí, znášali zimu aj hlad, učili ich skromnosti a úcte k starším, písať, čítať a bojovať. Chlapci po dovŕšení 20 rokov odchádzali na desaťročnú vojenskú službu. Až potom sa stali plnoprávnymi občanmi a mohli sa oženiť. V 6. storočí pred Kr. vybudovali najsilnejšiu armádu a vytvorili Peloponézsky spolok, ktorý združoval všetky štáty na polostrove.

Atény

Najrozvinutejší mestský štát v Atike, ktorý prosperoval z remesiel a obchodu. Najdôležitejší v mestskom štáte boli archonti - zbor volených vodcov. Bývalí archonti vytvorili zbor sudcov - areopág.
Ideálom Aténčanov bola všestranne rozvinutá osobnosť človeka. Preto v škole popri všeobecných vedomostiach kládli dôraz aj na recitáciu, hru na gitare a lýre a rečníctvu. Telesnú zdatnosť pestovali v gymnáziách. Počas vojny s Peržanmi vytvorili Aténčania obranný vojenský Aténsky námorný spolok.

Vývoj demokracie v Aténach

Najskôr tu mala moc rodová aristokracia(vlastníci pôdy), ktorá nemala veľký záujem o rozvoj remesla. Nespokojnosť obyvateľstva využili ctižiadostiví jednotlivci a tak koncom 7. storočia pred Kr. vznikla nová forma vlády - tyrania. Zo začiatku boli tyrani obľúbení, no neskôr zvrhnutí.
V 7. storočí pred Kr. ešte vládli volený archonti. Známi boli: Drakón - spísal obyčajné zákony - Drakónové zákony; Solón - básnik a filozof ktorý vypracoval prvú aténsku ústavu. Podľa majetku a urodzenosti v nej rozdelil obyvateľov do štyroch tried. Z nich iba príslušníci z prvých dvoch mohli zastávať úrady. Aristokracia stratila politickú moc a rodové zriadenie postupne zaniklo. Solón zrušil aj dlhy roľníkom voči štátu. Tak sa Solón stal zakladateľom demokracie; Peisistratos - nastolil tyraniu proti aristokracii; Kleistenes - vytvoril novú ústavu. Územie štátu rozdelil na 10 oblastí - fýly. Každá fýla vysielala 50 členov do rady(500 členov), ktorá spolu s areopágom bola podriadená ľudovému zhromaždeniu. Aby nedošlo znova k tyranii vymyslel črepinový súd - ostrakizmus. Aténčania sa mohli každoročne vyjadriť, či považujú niekoho za nebezpečného pre demokraciu - ich mená písali na črepiny suda. Ten, koho meno sa vyskytovalo na sude najviac musel odísť na 10 rokov do vyhnanstva; Perikles(asi 490 - 429 pred Kr.) - v rokoch 443 - 429 pred Kr. bol opakovane zvolený za prvého stratéga. Snem povýšil na najvyšší štátny orgán s jedinou zákonodarnou mocou. Snem prerokúval všetky otázky týkajúce sa vojny a financií. Mohli sa ho zúčastniť všetci slobodní občania nad 20 rokov. Perikles dal prestavať Akropolu(v starovekých mestách opevnené návršie s posvätným miestom a sídlom vladára), ktorú dal vyzdobiť novými stavbami a sochami. Takisto sa aj snažil o mierové nažívanie so Spartou.

Klasické obdobie

V gréckych dejinách sa začína v 5. storočí pred Kr. a trvá do roku 338 pred Kr., keď Grécko ovládla Macedónia. V tomto období Grécko dosiahlo najväčší kultúrny a hospodársky rozmach hoci viedli aj obranné vojny.

Zánik gréckych miest, nástup Macedónie

Gréci medzi sebou viedli neustále vojny - bola oslabená hospodárska a politická stabilita. Toto využila Macedónia.
Macedónia bola severná hornatá oblasť Grécka, ktorá bola do 6. storočia pred Kr. pastierskou oblasťou. Zjednotenie kmeňov nastalo po vytvorení kráľovstva. Filip II. - kráľ, ktorý využil nezhody medzi gréckymi mestami(postupne ich pričlenil k Macedónii). Posledných odporcov (vedených Aténčanmi) voči Macedónii porazil roku 338 pred Kr. v bitke pri Chaironei.

Alexander Veľký(356 - 323 pred Kr.)

Syn Filipa II. Bol vychovávaný filozofom Aristotelom. Na trón nastúpil ako 20-ročný, keď bol zavraždený jeho otec(336 pred Kr.). Zostavil protiperzskú výpravu. V roku 333 pred Kr. v bitke pri Isse porazil perzského kráľa Dareia III. Po víťazstve prišiel do Egypta kde na brehu Stredozemného mora založil Alexandriu. Zatúžil preniknúť do legendárnej Indie, ale pre únavu vojska a silnejúcu nespokojnosť sa vrátil do Babylonu(neskôr sa stal novým hlavným mestom jeho ríše). Alexander Veľký umrel v roku 323 pred Kr. po náhlom ochorení. Veľký bol prezývaný kvôli jeho politickým úspechom.
Po smrti Alexandra Veľkého sa ríša rozpadla na tri štáty: 1.-Sýria - časť Perzie, Mezopotámia a Sýria. Vládli tu Seleukovci; 2.-Egypt - najvýznamnejší. Vládli tu Ptolemaiovci; 3.-Macedónia - Macedónia a Grécko. Vládli tu Antigonovci. Tieto štáty nazývame helenistické.
Od roku 146 pred Kr. bolo Grécko na dlhé stáročia začlenené do rímskej ríše.