Grécko-perzské vojny(500 - 449 pred Kr.)

V roku 513 pred Kr. sa perzský kráľ Dareios vypravil proti Skrýtom. Gréci to využili a s pomocou Aténčanov dobyli mesto Sárdy - sídlo perzského miestodržiteľa. Dareios roku 492 pred Kr. uskutočnil prvú výpravu proti Grécku, ku ktorému sa ani nedostal, lebo výpravu zničila búrka. Druhá výprava bola roku 490 pred Kr.. Odohrala sa veľká bitka pri Maratóne( Maratónsky beh sa beží na počesť víťazstva Atén nad Peržanmi. Po bitke poslali Aténčania do mesta rýchleho posla. Ten dobehol s výkrikom : "Zvíťazili sme!" a padol mŕtvy. Dnes má maratón dĺžku 42 km a 195 m) v ktorej zvíťazili Gréci. Tretiu výpravu roku 480 pred Kr. viedol perzský kráľ Xerxes I. Pri Termopylskom priesmyku porazil spartské vojsko kráľa Leonidasa. Peržania potom vyplienili Atény, ale námornú bitku v Salamínskej úžine prehrali. Aténčania totiž vlákali veľké perzské lode do úzkej plytčiny, kde nemohli manévrovať. Mier bol podpísaný roku 449 pred Kr. Museli opustiť Grécko a maloázijské mestá, ktoré predtým obsadili.

Peloponézska vojna(431 - 404 pred Kr.)

Sparťania ťažko niesli silnejúci vplyv Atén - vznikla bratovražedná peloponézska vojna. Sparta a jej spojenci mali silnejšiu pechotu, Atény zasa kvalitnejšiu námornú silu. Vojnu začala Sparta. Aténčania sa ukryli za múry mesta, lenže vypukol mor. Sparta nakoniec vyhrala, keď roku 405 pred Kr. porazila aténske loďstvo pri Aigospotamoi - Kozie riečky. Aténsky námorný spolok bol rozpustený a Sparťania vnútili Aténam vládu tridsiatich oligarchov(vláda malej skupiny ľudí, ktorí využívajú svoju moc na vlastné záujmy).