Vzdelanosť

Všetci grécky občania(slobodní) boli vzdelaní. Mali svoje písmo, ktoré prevzali od Feničanov(24 písmen). Bolo veľmi jednoduché. Neskôr sa vyvinula hlásková abeceda. Cieľom výchovy chlapcov bola Kalokagatia(všestrannosť) - ideál dosiahnutia vyváženej krásy tela i duše.

Literatúra

Najstaršie pamiatky gréckej literatúry pochádzajú z obdobia rozkladu rodového zriadenia a vlády aristokracie. Homér(asi 9 - 8 storočie pred Kr.) - básnik. Známe sú jeho dva eposy: Ilias a Odysea(čerpajú námet s povestí o Trójskej vojny). Ezop(asi 6 storočie pred Kr.) - bájkar. Pôvodne to bol otrok a po prepustení z otroctva putoval po Grécku a Oriente. Pripisuje sa mu najstaršia zbierka bájok. Jeho prozaické bájky silne pôsobili na európskych bájkarov.

Divadlo

Vzniklo v Grécku na počesť boha Dionýza. Hrali v ňom iba muži - používali masky. Hrávali sa tragédie - Aischylos(525 - 456 pred Kr.; Zakladateľ antickej tragédie. Z jeho 82 známych tragédii sa zachovalo 7: Prosebnice, Peržania, Siedmi proti Tébam, Prikovaný Prometeus, a trilógia Orestea. Aischylos čerpal z mytológie a riešil hlavne problémy mravné a náboženské.), Sofokles(asi 496 - 406 pred Kr.; Predstaviteľ klasickej tragédie. Z jeho 123 divadelných hier sa v úplnosti zachovalo len 7: Aiás, Antigona, Elektra, Trachiňanky, Filoktetes, Vládca Oidipus, Oidipus na Kolóne). V jeho dielach tragédia dosiahla vrchol), Euripides; a komédie - Aristofanes(asi 446 - 388 pred Kr.; Predstaviteľ antickej komédie. Z jeho 40 divadelných prác, v ktorých sa odráža kultúrny a politický život vtedajších Atén, sa v úplnosti zachovalo 11 komédií: Acharnčania, Jazdci, Oblaky, Osy, Mier, Vtáky, Lysistrata, Ženy cez slávnosť Tesmoforií, Žaby, Ženy na sneme, Bohatstvo).

História

Herodotos - otec dejepisu. Napísal históriu Grécko-Perzských vojen. Tukidides - napísal históriu Peloponézskych vojen.

Filozofia

Fileia - milovať, Sofia - múdrosť. Delíme ju na: 1.-Materialistickú - filozofovia tvrdia, že podstatou sveta je hmota(voda, oheň, vzduch). Patrili tu: Demokritos; Herakleitos(540 - 480 pred Kr.) - učil, že všetko plynie(grécky panta rei). Za prvopočiatok sveta pokladal oheň, všetko ostatné vzniká jeho premenami. Príčinou všetkého diania vo svete je nevyhnutnosť, ktorú nazýval logos(zákon, osud); 2.-Idealistickú - filozofovia tvrdili, že podstatou sveta je vedomie.
Medzi známych gréckych filozofov patrili: Platón(427 - 347 pred Kr.) - vravel, že poznanie je rozpamätávanie sa duše; Sokrates(469 - 399 pred Kr.) - sústreďoval sa na otázky mravnosti, na poznanie seba samého. Jeho zásadou bolo Viem, že nič neviem - uvedomoval si, že jeho poznanie nikdy nie je dokonalé a čím viac poznávame, tým väčší priestor na poznanie sa okolo nás otvára; Aristoteles(384 - 322 pred Kr.) - žiak Platóna a učiteľ Alexandra Veľkého. Bol zakladateľom logiky, zoológie, získal si uznanie v oblasti astronómie. Pre literárnu oblasť mali veľký dosah jeho spisy o etike(Nikomachova etika, Veľká etika) a estetike(Poetika). Napísal aj politicko-historické dielo Politika.

Vedy

Množstvo poznatkov prebrali od staroorientálnych štátov(Egypt, Mezopotámia). Patrili tu: Pytagoras(asi 580 - 500 pred Kr.) - filozof a matematik. Položil základy matematiky, geometrie, fyziky a astronómie. Pripisuje sa mu autorstvo Pytagorovej vety; Euklides(asi 3 storočie pred Kr.) - matematik. Pôsobil v Alexandrii. Geometrické poznatky gréckej matematiky zhrnul v diele Základy. Zaoberal sa teóriou čísel, astronómiou a optikou, určil vzťahy platné pre pravouhlé trojuholníky(Euklidove vety); Archimedes(asi 287 - 212 pred Kr.) - matematik, fyzik, mechanik a vynálezca. Stanovil približnú hodnotu Ludolfovho čísla, metódu pre výpočet plôch a objemov, vo fyzike je známi jeho zákon o telese ponorenom do kvapaliny(Archimedov zákon), v mechanike sa zaoberal kladkostrojom, pákou(Po jej vynájdení vyriekol jeho známy výrok: "Dajte mi pevný bod a ja pohnem Zemou") a konštrukciou rôznych vojenských zariadení. Bol zabitý Rimanmi tesne predtým ako povedal svoje posledné slová: "Nedotýkajte sa mojich kruhov"; Hypokrates - položil základy medicíny. Dnes sa robí Hypokratesová prísaha.

Hudba

Mali najvyspelejšiu hudbu v Staroveku a hudobná teória ovplyvnila ďalší vývoj Európskej hudby. Najrozšírenejšie nástroje boli kithara(brnkací nástroj s 5 - 11 strunami) a aulos(drevený dychový píšťalový nástroj), ktoré sa popri sólovej hre používali na sprevádzanie spevu. Hudba a tanec, veľké zborové scény boli aj súčasťou gréckej tradície.

Olympijské hry

Najvýznamnejšie grécke kultové hry, ktoré sa usporadúvali od 8. storočia pred Kr. do prelomu 4.-5. storočia v Olympii, každé štyri roky v auguste alebo septembri na počesť boha Dia. Podľa báji ich založil Herakles. Po prvý krát sa uskutočnili roku 776 pred Kr. a naposledy v roku 393 po Kr., keď boli zrušené dekrétom cisára Teodosia. Počas ich trvania bol medzi gréckymi štátmi vyhlasovaný všeobecný mier. V roku 776 pred Kr. bol do ich programu zaradený iba beh na 192,2 m(stadion). Pôvodne na nich štartovali iba atléti z blízkeho okolia Olympie, až do XV. olympiády sa ich zúčastňovali aj Sparťania a Dóri, ktorí sa zaslúžili o rozšírenie programu o nové disciplíny: diaulos - beh na dva stadiony; dolickos - vytrvalostní beh; palé - zápas; a pentatlon - päťboj(skok, beh, hod diskom, hod oštepom a zápasenie), ktorý bol najobľúbenejší. Víťazi disciplín sa nazývali olympionikmi a odmeňovaný boli vavrínovým vencom. Vo svojich štátoch im postavili sochu a boli veľmi populárni.
Gréci počítajú svoj letopočet od roku 776 pred Kr., kedy boli prvé olympijské hry.

Náboženstvo

Vyjadrovalo vzťah človeka k prírode. Verili v bohov( nesmrteľné ľudské bytosti, ktoré mali dobré aj zlé vlastnosti), ktorí sídlili na Olympe.
Všetci bohovia pochádzali z Urána, ktorý stelesňoval Prapôvod, počiatočný chaos pred vlastným stvorením. Uranos(nebo) splodil s Gáiou(zem) Kyklopov a Titánov. Pretože sa zdráhal vyviesť Titánov z lona zeme na svetlo, zbavil Uranov syn Kronos svojho otca mužstva kosákom, ktorý mu zhotovila jeho matka, a zvrhol ho z trónu. Z Uránovho odrezaného mužstva vrhnutého do mora vznikla Afrodita(meno znamená zrodená z peny) - bohyňa lásky a krásy.
Kronos(čas) - z obáv pre možným zbavením moci zabíjal svojich potomkov tak, že ich hneď po narodení zhltol. Jeden zo synov sa však zachránil - Zeus. Diova matka Theia totiž podala Kronovi kameň, ktorý zhltol namiesto dieťaťa. Bol to otec Dia, Héry, Háda, Demeter a Poseidóna. Kronos je totožný s rímskym Saturnom.
Zeus - bol to kráľ bohov, totožný s rímskym Jupiterom. Bol vychovávaný v jaskyni na hore Ida na Kréte. Keď dospel, zvrhol svojho otca z trónu a prinútil ho vypľuť svojich súrodencov. Spočiatku vládol ako tyran a dva razy sa pokúsil vyhubiť ľudský rod. Bol pôvodcom a ochrancom božských i ľudských poriadkov. Dával moc kráľom, ochraňoval prísahu, trestal porušovanie pravdy a spravodlivosti. Všetko videl a počul. Jeho najmocnejšími zbraňami boli hromy a blesky. Jeho súrodencami boli:
Demeter - bohyňa plodnosti zeme, klíčenia semien, totožná s rímskou Cererou;
Poseidón - boh mora, totožný s rímskym Neptúnom. Bol zobrazovaný s trojzubcom;
Héra - ochrankyňa manželstva a rodinného krbu, žena Dia, totožná s rímskou Juno; a
Hádes - boh podsvetia, totožný s rímskym Plutom. Vládol podsvetným bohom a mŕtvym, ktorých cez rieku Acheron prevážal Charón.
Aténa - bohyňa múdrosti, ochrankyňa práva, spravodlivosti a umení, dcéra Dia a Héry, totožná s rímskou Minervou. Aténčanom dala olivu - zakladateľka jedného z najdôležitejších odvetví gréckeho hospodárstva. Ženy naučila tkať a priasť, mužov kováčstvu a zlatníctvu, podporovala staviteľov lodí a chrámov. Panaténaje - oslavy na počesť Atény. Malé panaténaje - každý rok a Veľké panaténaje - každý štvrťrok. Aténa bola zobrazovaná v dlhom rúchu s prilbou na hlave alebo v pancieri s posvätnou sovou a hadom.
Afrodita - bohyňa lásky a krásy, dcéra Dia a bohyne dažďa - Dióny, manželka Hefaista, totožná s rímskou Venušou. Od Parida(syn trójskeho kráľa) získala prvenstvo v kráse pred Hérou a Aténou, za čo mu sľúbila a pomohla uniesť najkrajšiu zo smrteľných žien - Helenu.
Hefaistos - boh ohňa a kováčov, syn Dia, muž Afrodity. Svoje vyhne mal pod sopkami. Rimania ho volali Vulkanos. Bol škaredý, chromý ale veľký umelec.
Ares - boh zúrivej vojny, vojnového vraždenia a krvavého boja, syn Dia a Héry, totožný s rímskym Marsom. Jeho protipólom bola Aténa.
Artemis - bohyňa lovu, zveri, plodnosti a prírody, dcéra Dia a Léto, sestra-dvojča Apolóna, totožná s rímskou Dianou. Bola zobrazovaná ako bohyňa plodnosti s mnohými prsníkmi alebo v dlhom rúchu s krídlami, ale aj ako dievča v podkasaných šatách a loveckých sandálov.
Apolón - boh svetla a slnka, ochranca života a poriadku, neomylný strelec, syn Dia a Léto, brat-dvojča Artermidy. Šípmi usmrtil 7 Niobiných synov za urážku jeho matky. Zabil hada Pytóna, ktorý prenasledoval jeho matku, a na mieste svojho víťazstva v Delfách založil svätyňu a veštiareň. Aby sa očistil od zabitia netvora, musel sedem rokov slúžiť ako pastier v Tesálii. Po odčinení viny sa vrátil do Délf a ujal sa svojich božských funkcií: roznášal radosť a dobrú náladu, oznamoval ľuďom Diovu vôľu a v hre na lýre nemal súpera. Z jeho potomkov sa najviac preslávil spevák Orfeus a boh lekárstva Asklepios.
Dionýz - boh plodnosti, vína a vinohradníctva, syn Dia, totožný s rímskym Bakchusom. Vychovali ho nymfy(v mytológii vodné, lesné a horské bohyne. Zamestnávali sa najmä spevom a tancom), u ktorých ochutnal božský nápoj - víno a neskôr ho naučil robiť aj ľudí.
Hermes - boh zlodejov, a posol bohov, ochranca pútnikov a obchodníkov, totožný s rímskym Merkúrom. Mal okrídlené topánky, ktoré ho doniesli, kam chcel.
Nike - bohyňa víťazstva, totožná s rímskou Victoriou. Pomáhala bohom a ľuďom v boji so zbraňou, v umeleckom i športovom zápolení. Gréci ju zobrazovali ako krásnu ženu s krídlami a víťazným vencom. Známe sú jej sochy: Nike Olympijská a Nike Samotrácka. Soška Nike je trofejou pre víťaza majstrovstiev sveta vo futbale.
Eros - boh lásky, totožný s rímskym Amorom.
Pán - boh pastierov. Bol zobrazovaný ako človek s kozľacími nohami.
Prometeus - v mytológii jeden z najznámejších hrdinov. Podľa niektorých báji stvoril z hliny a vody človeka. Daroval ľuďom oheň, ktorý ukradol bohom, vyučil ich rôznym remeslám, naučil ich čítať, písať a počítať, liečiť - ľudia sa stali nezávislejšími od prírody. To sa nepáčilo Diovi, ktorý ho za trest dal prikovať k vrcholu Kaukazu, kde k nemu každý deň priletel orol a vyžral mu pečeň, ktorá cez noc opäť dorástla. Vyslobodil ho Herakles. Zeus ho napokon Prijal medzi bohov na Olymp. Aby sa však splnila jeho nezrušiteľná prísaha, že Prometeus bude navždy pripútaný ku skale, musel nosiť na ruke prsteň zo svojich okov do, ktorého bol vsadený kúsok kaukazskej skaly. Neskôr prsteň s kameňom začali nosiť aj ľudia.
Herakles - najväčší hrdina v gréckej mytológii, syn boha Dia. Svojou silou a dôvtipom vykonal 12 hrdinských činov: zabil nemejského leva, lernskú hydru, zahnal stymfalské vtáky, chytil rýchlu Artemidinu laň, priniesol do Mykén živého býka, vyčistil Augiášov chliev, premohol kone živiace sa ľudským mäsom, prihnal veľké stádo dobytka, zahubil obra chrliaceho oheň, získal pás kráľovnej amazoniek, vyniesol z podsvetia trojhlavého psa Cerbera a zo záhrad Hesperidiek priniesol tri zlaté jablká. Za všetky hrdinské činy ho Zeus prijal medzi bohov, spravil ho nesmrteľným a za ženu mu dal svoju dcéru Hébu.