Avatary v hrách
Hra "Ultima - The Quest Of The Avatar". Čo sa týka používania termínu pre pomenovanie počítačovej reprezentácie používateľa, toto slovo sa objavilo po prvý raz v roku 1985, kedy ním bolo označované
meno hráčovej postavy v sérii počítačových hier s názvom Ultima. „The Ultima games“ začali vychádzať už od roku 1981, ale termín „Avatar“ bol predstavený až v
piatom pokračovaní tejto hry. Cieľom v hre Ultima IV bolo stať sa Avatarom. Neskoršie hry predpokladali, že hráč už Avatarom je a že „Avatar“ je vlastne
postava na obrazovke, ktorá daného hráča reprezentovala. Výzor tejto postavy si bolo možné nastaviť podľa vlastných požiadaviek. Neskôr bol termín „avatar“
použitý tvorcami RPG hry Shadowrun (1989) a tiež v online RPG hre HABITAT (1987)[5].
Carl Johnson - avatar z hry GTA - San Andreas. Avatary vo videohrách sú v podstate hráčovou reprezentáciou v hracom svete. Vo väčšine hier je model reprezentujúci hráča fixovaný, ale čoraz častejšie sa objavujú hry, ktoré ponúkajú základný model postavy (prípadne šablónu), ktorého vzhľad je následne možné upraviť na základe hráčovych požiadaviek. Napríklad Carl Johnson, avatar v hre Grand Theft Auto: San Andreas, môže byť oblečený do veľkého výberu šiat, je možné mu pridávať tetovania, alebo vybrať z viacerých typov účesov[13]. Avatar môže dokonca cvičiť a tvarovať si tak svoju postavu, prípadne môže stučnieť, všetko závisí od toho, ako s avatarom zaobchádza hráč.
Príklad premien avataru v hre GTA San Andreas.
Okrem fyzického výzoru avataru môžu byť počas priebehu hry zobrazovaný aj jeho charakter, napríklad skrz dialógy v teatrálnych scénach hry, kde používateľ interaguje len obmedzene. Dobrým príkladom je akčná figúrka Duke Nukem[14], známa svojou surovosťou. Iné avatary ako Gordon Freeman z hry Half–Life, ktorý nerozpráva takmer nikdy, o sebe odkrývajú iba veľmi málo informácií (originálna hra vlastne nikdy hráčovi neukázala, ako vyzerá).
Masívne multilpayerové online RPG hry (MMORPG) sú zdrojom najrozmanitejších a najsofistikovanejších avatarov. Úrovne kustomizácie sa medzi hrami líšia. Napríklad v hre EVE Online si hráči vytvárajú plne prispôsobiteľný portrét použitím softvéru, ktorý dovoľuje robiť zmeny v štruktúre tváre, ako aj vyberať spomedzi dopredu nadefinovaných účesov, odtieňov pokožky, atď [15]. Tieto portréty sa však objavujú iba v chatovacích dialógoch hry, kde sú k dispozícii iba statické pohľady na iných hráčov. Na rozdiel od väčšiny iných RPG hier sú tu všetci hráči umiestnení do obrovských vesmírnych lodí, pričom nie je ukázaný pohľad na ich pilota.
Hra EVE online. Hráči sú reprezentovaní vesmírnymi loďami, ktoré ovládajú.
Ako iný príklad môžeme uviesť hru City of Heroes, ktorá ponúka jeden z najdetailnejších a najkomplexnejších procesov vytvárania vlastných avatarov v hre, kde je dovolené hráčom vytvárať všeličo – od tradičných superhrdinov cez stredovekých rytierov, príšery, roboty až po mimozemské bytosti.
Avatar z online hry City of Heroes. Úloho tohto avatara je ochraňovať nevinných ľudí v danom meste.
V poslednej dobe sa vynakladajú snahy na dosiahnutie avatarov s globálnymi alebo univerzálnymi funkciami. Ide vlastne o to, aby bolo možné medzi viacerými virtuálnymi svetmi zdieľať čo najviac všeobecných charakteristík avataru. Napríklad vzhľad, pohlavie, vek, atď. avataru zo Second Life by bolo možné opužívať napríklad v EVE Online. Ak by si napríklad používateľ zmenil farbu vlasov v EVE Online, zmenila by sa tiež v Second Life. Hlavným cieľom by bolo vytvorenei virtuálnej reprezentácie používateľa, ktorá by sa dokázala pohybovať medzi virtuálnymi svetmi, dokázala by tak teda „cestovať“ z jedného sveta do druhého. [16]